Správne citovanie je povinnou súčasťou seminárnej, bakalárskej aj diplomovej práce a chyby v zozname literatúry patria k najčastejším pripomienkam vedúcich prác. V tomto návode nájdeš, ako zapisovať knihy, články aj webové stránky podľa normy STN ISO 690 – s konkrétnymi príkladmi.
Citovanie nie je len formalita. Ukazuje, z akých zdrojov vychádzaš, chráni ťa pred obvinením z plagiátorstva a čitateľovi umožňuje zdroj dohľadať. Na Slovensku sa pri záverečných prácach najčastejšie používa norma STN ISO 690. Konkrétnu podobu citácií si však vždy over v smernici svojej fakulty – niektoré školy majú vlastné drobné odchýlky.
STN ISO 690 je slovenská verzia medzinárodnej normy, ktorá určuje, aké údaje má bibliografický odkaz obsahovať a v akom poradí. Nejde len o to, „ako má citácia vyzerať“ – hlavným cieľom je, aby bol každý zdroj jednoznačne dohľadateľný.
Pri citovaní rozlišujeme dve veci:
Norma pripúšťa viac spôsobov, ako na zdroje v texte odkazovať. V záverečných prácach sa najčastejšie stretneš s týmito dvoma:
1. Metóda prvého údaja a dátumu (často nazývaná aj harvardský systém). V texte uvedieš priezvisko autora, rok vydania a pri doslovnej citácii aj stranu: (Novák, 2021, s. 15). Zoznam literatúry je zoradený abecedne podľa priezvisk autorov.
2. Metóda číselných odkazov. V texte použiješ číslo v hranatých zátvorkách, napríklad [1], a zdroje v zozname literatúry očísluješ v poradí, v akom ich prvýkrát cituješ.
Dôležité je zvoliť si jednu metódu a dodržať ju v celej práci. Mená, názvy a čísla v príkladoch nižšie sú len ilustračné.
Základná schéma:
PRIEZVISKO, Meno. Názov knihy: podnázov. Vydanie. Miesto vydania: Vydavateľ, rok. ISBN.
Príklad:
NOVÁK, Peter. Základy akademického písania. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo XY, 2021. ISBN 978-80-000-0000-0.
Ak má kniha dvoch alebo troch autorov, oddeľuješ ich bodkočiarkou: NOVÁK, Peter; KOVÁČOVÁ, Jana. Pri väčšom počte autorov sa často uvádza prvý autor a skratka et al. Presné pravidlo si však over v smernici svojej fakulty – niektoré školy vyžadujú uviesť všetkých autorov.
PRIEZVISKO, Meno. Názov článku. Názov časopisu. Rok, ročník(číslo), rozsah strán. ISSN alebo DOI.
Príklad:
KOVÁČOVÁ, Jana. Digitálne technológie vo vzdelávaní. Pedagogická revue. 2022, roč. 14, č. 2, s. 45–58. ISSN 0000-0000.
Ak má článok DOI, oplatí sa ho uviesť. Je to trvalý identifikátor, podľa ktorého sa článok dá nájsť aj vtedy, keď sa zmení adresa webovej stránky časopisu.
PRIEZVISKO, Meno alebo NÁZOV INŠTITÚCIE. Názov stránky alebo dokumentu [online]. Miesto: Vydavateľ, rok [cit. RRRR-MM-DD]. Dostupné z: URL
Príklad:
CENTRUM PRE VZDELÁVANIE. Ako písať záverečnú prácu [online]. Bratislava: Centrum pre vzdelávanie, 2024 [cit. 2026-10-13]. Dostupné z: https://www.priklad.sk/zaverecna-praca
Údaj cit. je dátum, kedy bol zdroj naposledy otvorený. Je dôležitý, pretože obsah webových stránok sa môže meniť alebo zmiznúť. Ak autor nie je uvedený, začni názvom inštitúcie alebo priamo názvom dokumentu.
Pri kapitole uvádzaš najprv autora a názov kapitoly, potom údaje o celej publikácii za skratkou In:.
PRIEZVISKO, Meno. Názov kapitoly. In: PRIEZVISKO, Meno (ed.). Názov zborníka alebo knihy. Miesto vydania: Vydavateľ, rok, s. od–do. ISBN.
Priama citácia je doslovne prevzatý text. Daj ho do úvodzoviek a uveď aj stranu, z ktorej pochádza, napríklad: „…“ (Novák, 2021, s. 15).
Nepriama citácia (parafráza) znamená, že myšlienku autora vyjadríš vlastnými slovami. Úvodzovky nepoužívaš, zdroj však uviesť musíš vždy – aj parafráza bez odkazu na autora je plagiát.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že nájsť zdroje je jednoduché. Stačí napísať tému do vyhľadávača a vybrať si z výsledkov. Lenže odborné zdroje často nie sú také ľahko dostupné ako bežné články na internete.
Problém môže byť napríklad v tom, že:
Pripravíme ti rešerš na mieru tvojej téme alebo upravíme zoznam literatúry podľa STN ISO 690.
